Novinky z predmetu Dejepis

Novinky za 
Na Šrobárke sme si pripomenuli 30. výročie rozdelenia Československa

predmet: Dejepis 

Dňa 17. mája 2023 sa na Šrobárke konala beseda, ktorou sme si pripomenuli rozpad Československej federácie a následný vznik dvoch štátov — Česka a Slovenska. Pozvanie na besedu prijala pani profesorka Marcela Gbúrová, ktorá v súčasnosti pôsobí na Katedre politológie Filozofickej fakulty UPJŠ v Košiciach, no počas 90-tych rokov 20. st. pôsobila aj ako poslankyňa Národnej rady SR. Druhým vzácnym hosťom bol významný slovenský historik profesor Štefan Šutaj z Katedry histórie FF UPJŠ.

Vďaka hosťom, ale aj aktivite študentov sa podarilo rozprúdiť zaujímavú medziodborovú diskusiu, v ktorej sa študenti mohli, okrem iného, dozvedieť viac o histórii vzťahov Česka a Slovenska, okolnostiach vzniku samostatnej SR či informácie zo zákulisia fungovania parlamentu a práce poslancov.

Hosťom veľmi pekne ďakujeme za zaujímavé rozprávanie a už teraz sa tešíme na ďalšie zorganizované diskusie.

Košice včera a dnes — máme 2. miesto

predmet: Dejepis 

V dňoch 28. apríla – 7. mája 2023 sa v Košiciach konali tradičné Dni mesta Košice pri príležitosti výročia udelenia erbovej listiny mestu. Jedným zo sprievodných podujatí je aj súťaž pre košické gymnáziá s pomenovaním Košice včera a dnes. Tohto roku sa konal jubilejný 20. ročník a ako už z názvu vyplýva, otázky sa týkali histórie, ale aj súčasnosti nášho krásneho mesta.

Členovia tímu z Gymnázia, Šrobárova 1 v zložení Michal Angelovič, Dávid Kristián Kremler a Michal Petrus obsadili skvelé druhé miesto a ukázali tak, že dobre poznajú Košice. Blahoželáme!

Krajské kolo Stredoškolskej odbornej činnosti

predmet: Biológia   Dejepis   Fyzika   Geografia   Matematika 

Dňa 31. marca 2023 sa na SPŠ dopravnej v Košiciach konalo krajské kolo Stredoškolskej odbornej činnosti. Našu školu reprezentovali študenti v rôznych odboroch.

V odbore Matematika, fyzika, štatistika obsadil Martin Mičuch (3.C) krásne 2. miesto, konzultantkou mu bola RNDr. Lucia Gálisová, PhD. V tom istom odbore obsadil Martin Dunca (4.D) 3. miesto, spolupracoval s externým konzultantom z UPJŠ.

V odbore Biológia sme získali takisto 2. a 3. miesto. Na 2. mieste sa umiestnila Nikola Eliášová (3.B), ktorá konzultovala s externistom z TU ZVO a na 3. mieste Peter Čisárik (3.B), ktorý prácu konzultoval s Mgr. M. Fabriciovou.

Do celoslovenského kola postupujú študenti N. Eliášová a M. Mičuch.

Ďalší 12 študenti našej školy sa stali úspešnými riešiteľmi. Okrem spomínaných interných a externých konzultantov sa podieľali na konzultáciách: RNDr. L. Spišiak, Mgr. D. Kušnírová, Mgr. V. Polomská a Mgr. Z. Trnková.

Všetkým výhercom a úspešným riešiteľom srdečne blahoželáme!

Dejepisná súťaž českých a slovenských gymnázií

predmet: Dejepis 

5. apríla 2023 naša škola organizovala krajské kolo tejto dejepisnej súťaže. Náš tím v zložení D. Némethová (2.A), M. Petrus (3.B) a M. Angelovič (3.E) ukázali rozsiahle vedomosti z dejín Európy (1645 – 1975) a získali 4. miesto. Blahoželáme.

Dejepisná olympiáda — máme 2. miesto

predmet: Dejepis 

Dňa 3. apríla 2023 sa uskutočnilo krajské kolo Dejepisnej olympiády, na ktorom sa zúčastnili štyri študentky tretieho ročníka. V kategórii A obsadila Rebeka Olejníková z 3.D 2. miesto a postupuje na celoslovenské kolo. Soňa Genčúrová z 3.D obsadila 6. miesto. V kategórii B sa Sofia Csurillová z 3.A umiestnila na 8. mieste a Terézia Kimáková z 3.A na 10. mieste.

Dievčatám gratulujeme.

Literárna exkurzia po regióne Gemer

predmet: Dejepis   Slovenský jazyk a literatúra 

Na Šrobárke sa snažíme našich národovcov, spisovateľov a dôležité miesta predstaviť žiakom aj formou exkurzií, ktoré sa zameriavajú na lepšie spoznávanie spoločenských a historických udalostí.

Cieľom literárnej exkurzie dňa 5. apríla 2023 bolo mesto Revúca, ktoré zohralo významnú úlohu v procese formovania novodobého slovenského národa. V 19. storočí sa stalo jedným z centier slovenského národného a kultúrneho života. V roku 1862 tu bola otvorené prvá stredná škola, na ktorej sa vo všetkých predmetoch vyučovalo v slovenskom jazyku. Prvé slovenské gymnázium v Revúcej, cieľ našej cesty, sa tak stalo významným strediskom rozvoja slovenského spisovného jazyka. Spoločne sme si prezreli priestory školy, učiteľskú izbu, staré dokumenty a vysvedčenia a dozvedeli sme sa aj, aké predmety sa vyučovali.

Našou ďalšou zastávkou bol kaštieľ Betliar, kde nás sprievodkyňa previedla nádhernými izbami, ukázala nám množstvo obrazov a knižnicu s tisíckami kníh. V podzemí sme mohli nahliadnuť do loveckej zbierky majiteľov kaštieľa.

Táto exkurzia v nás zanechala veľa príjemných dojmov a veľmi sa tešíme na ďalšie.

Exkurzia v Osvienčime

predmet: Dejepis 

Dňa 16. marca 2023 sme sa my, žiaci tretieho ročníka, zúčastnili exkurzie na mieste, ktoré by mal poznať každý z nás. Navštívili sme miesto, kde boli páchané najväčšie ohavnosti na ľudských bytostiach v dejinách celého sveta — koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau, v poľskom meste Osvienčim.

Napriek tomu, že z hodín dejepisu poznáme históriu tábora, stručné fakty a všetky tie hrozivo znejúce čísla, prejsť cez bránu, nad ktorou visí nemecký nápis „Arbeit macht frei“ a vidieť okolo nej ostnatý drôt, je niečo celkom iné — zarezávajúce sa až do duše. Nejeden z nás si iste uvedomil, že po rovnakej zemi ako kráčame my, vkročili do tábora milióny ľudí, ktorí už nikdy viac nevideli svet na druhej strane múru. Mrazivá atmosféra nám nedovolila vydať zo seba ani hláska, a preto sme iba počúvali pani sprievodkyňu, ktorá nám bližšie objasnila históriu miesta, ktoré sa považuje za najväčší ľudský cintorín v dejinách.

Po dvojhodinovej prehliadke prvej časti sme sa presunuli do druhej časti tábora, mnohí z nás už bledí, so slzami v očiach. Pani sprievodkyňa sa s nami rozlúčila slovami: „Concentration camps are only the consequences of a huge hatred that arose long before the war.“ (Koncentračné tábory sú iba dôsledky obrovskej nenávisti, ktorá vznikla dávno pred vojnou). Jej slová a atmosféra tohto miesta nenechali nikoho z nás chladným. V tom ohlušujúcom tichu sme boli o čosi zraniteľnejší a vďačnejší za slobodu, ktorú máme dnes. #WeRemember

#WeRemember 2023

predmet: Dejepis 

Sú udalosti a obdobia v histórii ľudstva, ktoré nesmú nikdy upadnúť do zabudnutia. V piatok 27. januára 1945 bol oslobodený nemecký koncentračný tábor na území Poľska Auschwitz-Birkenau. V tento deň si celý svet pripomína Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Boli to temné časy, ktoré sa vpísali do pohľadov a vrások preživších, do poviedok a básní tých, ktorí vedia vyjadriť bolesť slovom, do kvílivých tónov melódií tých, ktorí písali noty zúfalstva a beznádeje.

Študenti nášho gymnázia sa pripojili k iniciatíve #WeRemember a vyjadrili tak úctu a rešpekt šiestim miliónom obetí fašistického režimu. Nezabúdame, #WeRemember.

Šrobárka v Múzeu obetí komunizmu

predmet: Dejepis   Slovenský jazyk a literatúra   Umenie a kultúra 

Dňa 13. októbra 2022 študenti 4.A triedy strávili vyučovacie hodiny slovenského jazyka a literatúry a umenia a kultúry v multimediálnom Múzeu obetí komunizmu v Košiciach.

Čitateľskú skúsenosť z tvorby Georga Orwella a Alexandra Solženicyna z hodín literatúry si rozšírili o príbehy obetí komunizmu na Slovensku. Hlavná expozícia v suteréne múzea priblížila študentom praktiky totalitného režimu. Započúvali sa do príbehov ľudí, ktorí boli deportovaní do gulagov či pracovných táborov, spoznali životné osudy tých, ktorí trpeli v politických procesoch, ktorí zažili násilnú kolektivizáciu alebo utrpenie pre náboženské presvedčenie. Krátke videopríbehy im odkryli svedectvá Slovákov, ktorí napriek rôznym formám perzekúcie a ponižovaniu dokázali znášať toto utrpenie statočne a zotrvať v pravde.

Na centrálnej stene výstavnej siene sa pomocou projektora zobrazovali mená odsúdených za politické trestné činy po jednotlivých krajoch, okresoch a obciach, čo na návštevníka múzea veľmi zapôsobí. Našich študentov rovnako zaujala aj interaktívna mapa obetí komunizmu na Slovensku, zobrazujúca počty perzekvovaných osôb v jednotlivých obciach, menné zoznamy popravených, zomrelých vo väzniciach či usmrtených na hraniciach. V kinosále, ktorá zároveň slúži ako učebňa, Šrobárčania so sprievodcom diskutovali a mali možnosť nájsť konkrétnu obec so zoznamom perzekvovaných osôb. Študenti sa zaujímali o miesta, odkiaľ pochádzajú oni sami alebo ich rodiny, príbuzní.

Pri príležitosti Dňa samizdatu (12. október) študenti pokračovali v prehliadke v Knižnici samizdatu a exilovej literatúry Rudolfa Fibyho, ktorá je súčasťou múzea a obsahuje zbierky periodického samizdatu, samizdatové knihy, ako aj exilovú literatúru, ktorá počas komunizmu bola zakázaná a pašovala sa zo zahraničia. Študenti si tak uvedomili hodnotu slobody prístupu k informáciám, slobodu myslenia a života, ktorú dnes možno berieme ako samozrejmosť. V závere prehliadky si Šrobárčania s veľkým záujmom vyskúšali písanie na písacích strojoch, ktoré kedysi slúžili na rozmnožovanie a šírenie zakázanej literatúry a periodík.

Vyučovacie hodiny strávené v Múzeu obetí komunizmu boli efektívne stráveným časom na uvedomenie si skutočných hodnôt, ale aj faktu, že obete komunizmu nám pripravili cestu k dnešnej slobode.

„Pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou.“ — výrok Václava Havla z roku 1989, ktorý sa stal symbolom Nežnej revolúcie a zjednocujúcim heslom boja proti komunizmu.

Literárno-historická exkurzia do Revúcej, Betliara a Mauzólea

predmet: Dejepis   Slovenský jazyk a literatúra 

Maturanti 4.C sa tešili, keď sa mohli zúčastniť exkurzie, ktorá im bola sľubovaná už od 2. ročníka. V piatok 20. októbra 2022 nastúpili do objednaného autobusu a vyrazili na cestu, ktorej cieľom bola Revúca (stará aj nová budova Prvého slovenského gymnázia), kaštieľ v Betliari a Krásnohorské Mauzóleum.

Stará budova Prvého slovenského gymnázia v Revúcej je dnes múzeum (národná kultúrna pamiatka), ktoré v expozícii prináša dobové dokumenty a informácie z obdobia na konci romantizmu, keď tu bolo otvorené gymnázium, na ktorom sa vyučovalo v slovenskom jazyku. Škola bola, žiaľ, otvorená len 12 rokov (1862 – 1874). Po násilnej maďarizácii bola totiž zatvorená. To už študenti mali za sebou aj prvý rok maturít v novej budove gymnázia, ktorá nakoniec slúžila iba rok a pol. Súčasťou starej budovy školy bola aj od sadzí čierna kuchyňa, v ktorej sa pripravoval obed pre žiakov i učiteľov. Obľúbené boli revúcke guľky (zemiakovo-mäsové), ktoré ako dobrotu opisoval aj Martin Kukučín, vtedy ako žiak Matej Bencúr, vo svojich dielach Mladé letá a Úvod k vakáciám. Keďže peňazí nebolo, jedlo varili skromné, ale sýte. Šrobárski maturanti si posadali do dobových lavíc, aby si vyskúšali písmo podľa krasopisnej podložky. Tí odvážnejší sa pustili aj do výpočtu príkladu, ktorý bol zverejnený na tabuli. Na výpočet im však nestačil ani hárok papiera, takže nám zostáva len dúfať, že ho dopočítajú na hodine matematiky…

Hlad premohol Šrobárčanov, a tak sa cestou do Betliara v autobuse posilnili, aby vládali spoznávať ďalšie osudy ľudí našich dejín. Kaštieľ v Betliari, ako poľovnícke sídlo Andrássyovcov, otvoril svoju bránu a privítal Košičanov. Historický nábytok, poľovnícke trofeje, bohatá knižnica a luxusné kúpeľne spríjemňovali pobyt domácim a ohurovali hostí už od roku 1886. Vystriedalo sa tu niekoľko majiteľov — dedičov. Časť rodiny chodievala sem, iná časť na svoj hrad Krásna Hôrka. Dionýz Andrássy bol posledný mužský potomok najmladšej vetvy rodiny. Nezáležalo mu na majetkoch, ale na láske k svojej manželke Františke. Keďže bola z neurodzeného rodu, bol vydedený, ale po smrti brata, ktorý si to veľmi prial, bol opäť prijatý do rodiny. Františka však medzitým zomrela, a tak jej dal vystavať honosnú pohrebnú budovu — Mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, kde neskôr pochovali aj jeho.

Maturanti si prehliadku Mauzólea nenechali ujsť a svoju exkurziu ukončili návštevou práve tejto unikátnej secesnej pamiatky s bohatou výzdobou. Architektonicky netradičná stavba inšpirovaná cudzinou sa stala dôstojným miestom posledného odpočinku dvoch ľudí, ktorí sa neskonale ľúbili.

Literárno-historická exkurzia do Kežmarku

predmet: Dejepis   Slovenský jazyk a literatúra 

Teplý deň babieho leta (14. októbra 2022) žiaci 3.A triedy využili na to, aby navštívili tri zaujímavé pamiatky našich dejín v Kežmarku.

Prvou zastávkou bolo evanjelické lýceum (ako ináč — na Hviezdoslavovej ulici), ktoré navštevovali viaceré osobnosti slovenskej histórie, napr. literáti P. O. Hviezdoslav, J. Chalupka, J. Kráľ, J. Jesenský, M. Kukučín, P. J. Šafárik… Výstavba školy sa začala v roku 1774 a už o dva roky sa v nej učilo. Postupne sa však dostavovala a dnešnú podobu získala až v roku 1865. V roku 1981 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Šrobárčania sa prešli po miestach, kde v laviciach sedeli a po chodbách kráčali tisícky žiakov rôznych národností i vierovyznaní. Zoznámili sa aj so školským poriadkom, ktorý bol oveľa prísnejší ako ten dnešný šrobársky, nehovoriac o trestoch, ktoré by si nechcel zopakovať ani ten najväčší huncút. Pár sekúnd v karceri (väzenie — maličká miestnosť na státie v tme) bolo pre odvážlivcov z Košíc zábavných, ale zostať tam dva dni… Aj Hviezdoslav sa tu trikrát ocitol — dvakrát za neskorý príchod (keď dva dni cestoval z domu) a za výtržnosť v krčme (pobil sa s maďarským výtržníkom, ktorý sa vysmieval zo slovenčiny).

V súčasnosti je v lýceu zachovaná Lyceálna knižnica, ktorá je najväčšou školskou historickou knižnicou v strednej Európe. Slúžila pre potreby žiakov, učiteľov, ale aj obyvateľov mesta. Vznikla postupným dokupovaním, ale aj darovaním kníh. Obsahuje 55 prvotlačí a obrovské množstvo originálov, ktoré na svete existujú len v minimálnych počtoch. Dokopy je v knižnici 150 000 diel. Sú také vzácne, že ich nemožno ani fotiť. Preto jediné fotky vznikli počas exkurzie v študovni, kde sú uložené kópie.

Ako druhú pamiatku tretiaci navštívili Kostol Najsvätejšej Trojice, známy ako Drevený artikulárny kostol. Vysvätený bol v roku 1717, iba 75 dní po podpísaní zmluvy so staviteľom. Má pôdorys rovnoramenného gréckeho kríža. Vzácny je najmä tým, že napriek okolnostiam daným artikulami (článkami povoľujúcimi stavbu), napr. plytké základy, drevený materiál, močaristé podložie, žiadna ochrana pred vojskom, sa ho podarilo zachovať v takmer pôvodnom stave dodnes. Vďaka tejto autentickosti je zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Kostol je stále aktívny, pre výbornú akustiku slúži evanjelickým veriacim, ale aj milovníkom hudobného umenia. So svojou kapacitou 1541 miest je skvelým priestorom na organizovanie koncertov.

Artikulárny kostol slúži veriacim v lete, v zime sa sťahujú do kamenného Nového evanjelického kostola, ktorý stojí v jeho susedstve. Táto poloha bola vybraná preto, lebo sa rátalo s tým, že drevený kostol dlho stáť nevydrží. Je to moderná eklektická (napodobňuje viaceré slohy) stavba plná symetrie, ktorej súčasťou je kupola, zvonica a mauzóleum Imricha Thökölyho, majiteľa Kežmarského hradu. Zvláštnosťou jednoloďového kostola je vyvýšený oltárny priestor na úrovni poschodia.

Prehliadka tohto kostola ukončila pobyt Šrobárčanov v Kežmarku, ktorý ich vrátil do slávnej histórie našich predkov.

Návšteva výstavy Germáni z Rankoviec

predmet: Dejepis 

Poznávať život v minulosti sa dnes už dá nielen cez výklad učiteľa, ale aj hravou a interaktívnou formou. Preto si seminaristi a maturanti z dejepisu odskočili do Východoslovenského múzea v Košiciach, kde práve aktuálne prebieha výstava Germáni z Rankoviec.

Čakala na nich virtuálna realita s tzv. 3D okuliarmi a vďaka nej sa stali súčasťou pohrebnej slávnosti Germánov. Nástrojmi rozšírenej reality spoznali jednotlivé reálne nálezy z pohrebiska v Rankovciach. Vyskúšali si prácu archeológa vďaka špeciálnej aplikácii, ktorá ich previedla jednotlivými krokmi odhaľovania a dokumentácie nálezov. No neboli tu len pre to, aby si vedomosti rozšírili, ale svojimi postrehmi, návrhmi a komentármi pomôžu vylepšiť a zdokonaliť tento moderný projekt.